Retrospective

Deviaty kalendárny mesiac bol pre mňa celkom akčný. Nenarážam na to, že je to tretí mesiac v kvartáli, a vtedy je v práci všetko viac urgent, ale chcem dať do pozornosti to, že som zažila výletiky do dvoch rozličných krajín, čo sa mi až tak bežne nestáva. Odvtedy už ubehlo pár dní a preto som sa rozhodla pre istú retrospektívu. Názov som použila zámerne aj kvôli outfitu, lebo si myslím, že pôsobí trochu retro, a to vďaka sieťke, oversized riflovke, či nohaviciam, ktoré ešte stále nie sú úplne mainstreamové (rozumej rovný strih namiesto skoro všadeprítomných skinny). Plus si môžete povšimnúť moju novú “bibliu”. :))

Prvá septembrová cesta smerovala na sever, do Škandinávie, do Kodane. Keď sme po návrate hovorili zážitky z tohto zaujímavého mesta, lebo niektoré veci sme ozaj videli prvýkrát, dostalo sa nám ‘povzbudenia’, v zmysle “ááále, veď to je vlastne ako v Amsterdame” a tak sa mi už potom ani nechcelo ďalej pokračovať v debate :). No i napriek tomu si to zrekapitulujem. Preskočím tému letu o našej už teraz neobľúbenej nízkonákladovej leteckej spoločnosti, a hneď nasadáme do metra, ktoré si ide samo, bez uja šoféra; teda je ovládané automaticky. Priama linka z letiska viedla i do centra i k nášmu ubytku a cesta bola veľmi prehľadná a nekomplikovaná. Červené tehlové domčeky v rovnakom štýle navodili príjemný pocit, a prvotný šok a bizar pre nás bol, že ľudia mali vo večerných hodinách nezahalané okná, takže bolo pekne vidieť do tých škandinávskych domácností, alebo napr. ako starý pán sedí za písacím stolom, ako si obyvatelia čítajú, pozerajú TV atď.. No proste normálka. 🙂 Dokonca mám i pocit, že sa mi s niekým cez to okno stretli pohľady, tak som sa nenápadne zapýrila, že takto nehanebne nakúkam do súkromia.. To, že bude po celý čas mierna zima som tušila, ale moje telo nebolo veľmi na ňu pripravené a domácim som závidela tie kabáty a teplejšie bundy. Ďalšie prekvapko nás čakalo druhý deň, kedy sme sa vidali k farebným domčekom, teda k Nyhavn. Bol štvrtok ráno a tak sme mohli v plnej paráde vidieť domácich, ako si bicyklujú do práce. Neboli to veru tí traja cyklisti, čo ma skoro vždy prevalcujú na Šafku, keď sa spustia “voľnobehom” zo Starého Mosta, ale húfy “Copenhagencov”, ktorí podľa mňa aj keď nechcú byť, budú mega štýloví a a to nielen vďaka tým bicyklom. Takže bolo to ozaj veľmi pekné, dívať sa na nich ako vyštartujú, samozrejme vo svojom separátnom pruhu, keď zasvieti ich zelená, a ako sa presúvajú buď do práce, či do školy; mladí aj starší, proste skoro všetci, ako rýchle mravce. Ďalšia vec, z ktorej som bola vytešená bola, že tie ženy, čo sledujem na IG alebo som zhliadla vo foto reportoch vo Vogue  (z fashion weekov napr. v Kodani, Štockholme) sú naozaj reálne a vyzerajú ako z tých fotiek. Čo je aj také úsmevné a pre mužov po čase zrejme nudné, že ony sú si fakt veľmi podobné, vlastne pôsobia rovnako. Svetlunká pleť, s jemným rumencom v lícach (asi od zimy), dlhé svetlé vlasy, rozdelené v strede na cestičku, buď rozpustené alebo zviazané. Pôsobia naturálne, ale zároveň pekne upravené a temer všetky nosia okrúhle zlaté náušky, alebo vo vlasoch štipec, za ktorý by sa nejedna naša moderná žena hanbila 🙂 Ale ten štýýýl !! 🙂 A tie značky a iné obchody.. V nich boli všetky tie šaty, sukne, svetre, kabáty, obuv či kabelky, čo tak neskonale obdivujem. Musím sa priznať, horko som zaplakala, keď som si uvedomila, že v našich končinách sa to zatiaľ podľa mňa napodobniť nedá..A veru, ani divoké nákupy sa nedali podniknúť, keď som zhliadla cenovky… Ale navštívili sme i second handy a to sa s ťažkosťami dá opísať, čo a aké skvosty tam boli. Toľko krásnych a súčasne vyzerajúcich kúskov, že aj na pol dňa by to bolo..Ale aj shopíky s doplnkami do interiéru, dočista hotové škandinávske nebo.. Čo do turistických info, mesto ako také sa dá obehnúť a popozerať určite za dva dni, pokiaľ nenavštevujete múzea a galérie. Stihnete vidiet sochu Malej morskej víly, zájsť do zábavného parku Tivoli, posedieť si v záhradach, či na pláži, ísť na brunch, alebo vstúpiť na územie Christiania, ktoré bolo vcelku zaujímavá skúsenosť, nakoľko tržnicu s marihuanou som ešte nevidela. (Funguje to zrejme inak, ako keď sa predaj uskutočňuje v podchode na tajňáša, ale na otvorenom stolčeku sú vystavené sáčky s úrodou a môžete si zakúpiť toľko, koľko asi práve potrebujete.) V skratke toľko ku Kodani, a samozrejme ešte nemôžem nespomenúť prísediacu si  dvojicu, v reštaurácii lokalizovanej na ulici pri kanáli Nyhavn, keď pani tak od srdca vraví : ‘No joo, je to tady pjekný, skoro ako u nás na Staromáku”…

Posledný septembrový týždeň ma naopak čakal iný druh zájazdu a to tzv. poznávačka. Išlo sa busom s cestovkou do Francúzska, konkrétne k Azúrovemu pobrežiu, alebo inak na Francúzsku riviéru. Bol to výlet za teplom, kedy bolo ešte súce omočiť sa i v mori. Zážitky i z tejto cesty by sa dali opísať na niekoľko strán a to počnúc od akčnej delegátky, ktorá nám púšťala film o Mužovi v železnej maske a o Napoleonovi 🙂 poukázala na najhlavnejšie body a pamiatky, ale inak nám nechala voľný program, až po nádherné miesta, pláže a nezabudnuteľne dokonalú farbu mora. Navštívili sme Cannes, St.Tropez, Antibes, Port Grimaud, Nice, či Monacco. Sú to iné svety, viacmenej pre boháčov z celej zemegule, kde vidíte buď plachetnice, jachty alebo iné druhy lodí. Vskutku a ozaj úchvatne časti, vaščinou staré mestečká s uličkami, so štýlovými okenicami a dverami, majúce ten správny fotogenický ráz. Nedá sa mi ani poriadne zhotoviť rebríček toho, čo sa mi páčilo najviac, nakoľko všetky navštívené lokácie mali svoje čaro. Spomeniem však nenápadnú zátoku na ostrove pri Cannes, eukalyptovú alej, Port Grimaud podobné Benátkam, lokálne trhy s francúzskymi dobrotami, nekonečnú promenádu a pláž v Nice, druhý najmenší štát na svete Monako, kde som si musela vypnúť dáta, lebo tam neplatia EU regulované ceny, Monte Carlo, pri ktorého návšteve mi v hlave znela paradoxne pesnička od Chiki Liki Tu – A (v šuštakóóch), a kde sme si dali od hladu McDonald, lebo však ceny :).Úsmevné bolo, že si o nás mysleli, že sme Rusi – neviem prečo, no nestalo sa to len raz. Celé pobrežie pôsobí idylicky, je to krásna destinácia na strávenie vakácii, vďaka plážam a už spomenutej farbe mora. Ozaj odporúčam ! A čo som ešte na spoznávačke spoznala resp. v čom som sa utvrdila je aj : vždy a všade sa musí v skupine nájsť divná osoba, ktorá obmedzuje druhých ľudí svojim správaním, alebo je to mudrlant rozprávajúci bez prestávky nielen, ale najmä o politických témach (jeden z účastníkov, tá istá osoba) , alebo to, že mi cesta knísajúcou sa loďou nerobi až tak dobre.. Na záver patrí veľké poďakovanie spolucestovateľom a to v Kodani môjmu drahému, ktorý ešte stále a vďaka bohu so mnou zvláda absolvovanie obchodov a nákupov a mamine vo Francúzsku, nielen preto, ze sme spoločne navštívíli všetky WC – pitný režim všakže. 🙂

Pekný a slnečný víkend prajem!