Hoodie addiction

Mikiny sú súčasťou môjho života hádam už od detstva a nechcem sa ich vzdať ani teraz.
Veľmi dobre si pamätám na obdobie, kedy som chcela byť najprv nezávisláčka, no neskôr ma oslovila móda a štýl skaterov, či hiphoperov, ktorí sa s kapucňovou mikinou už rodia a i ja som začala tento odev integrovať do môjho šatníka.
Boli to časy, kedy som si kupovala mega veľké čísla (lebo menšie neboli:); v nich som sa temer utopila a neskôr skončili tak, že ich zdedil môj oco 🙂
Posledné roky sa mikiny prihlásili opäť na scénu a to vo veľkom; v rôznych farbách, veľkostiach, s potlačou, ale hlavne s logom, všetkých známych (i menej známych) športových značiek. (spomeniem Fila, Champion, Supreme, Tommy Hilfiger, Reebok alebo rôzne fúzie LV + Supreme, Fila + Fendi etc..)
Skrátim to na vyjadrenie, že ich milujem a chcela by som ich mať čo najviac. A to práve také, čo sú trošku väčšie resp. oversized – slovom presne tie, čo nemajú formu, tvar a zámerne pod nimi nevidno všetky prednosti, ako aj nedostatky.
Pre niekoho sú možno odpudivo neženské, alebo nepochopené, no to je to, čo ma na nich baví.
Dnes, ako si môžme povšimnúť sa stierajú hranice medzi streetstylom, ktorý preniká do vysokej módy a športové prvky – odevy sa kombinujú a spájajú s bežným denným nosením.
Ja som si chcela vyskúšať styling zložený z pánskej mikiny doplnený o ženské kúsky v podobe vysokých zamatových čižiem a pančušiek – nepančušiek tzv. fishnetov.
V nositeľnejšej verzii by som zvolila skinny nohavice, legíny alebo ‘klasické’ pančuchy.
Takže, ak máte odvahu, neváhajte šlohnúť mikinu vo veľkosti L až XXL (hoodie, sweatshirt) priateľovi, bratovi, kamošovi, kolegovi a zaručene Vám bude teplejšie ako vo vypasovanom svetríku s holými krížami :).

Foto : Marián Hodonský