27-12-2019

Dream Job


Aaa

Sú dni, kedy sa mi nechce vôbec písať a potom to nejak príde samo. Už som išla napísať, zanedbávam blog, lebo... , ale som sa zháčila, pretože sa nechcem vyhovárať, a nejak ospravedlňovať lenivosť, to nie. Tak som sa rozhodla po dlhšom čase niečo publikovať a ukázať foto, hoci nie seba, ale chcem napísať niečo o stylingu, ktorý sa mi pošťastilo robiť na konci novembra do magazínu Wau; je to taký ten časák, čo nájdete v Auparkoch v Košiciach, Žiline a Piešťanoch. Hneď z úvodu by som začala asi tak, že pre niekoho môže pôsobiť práca stylistu povrchne v znení : veď čo tam po tom, to chodíš a vyberáš oblečenie, čo to už je len za robotu !
Na začiatku som si tiež myslela, že je to úplne easy a v domnení : veď rada nakupujem, rada chodím po obchodoch, musí to byť úúúpplne v pohode, a ešte sa tým aj živiť, no pecka, totálny dream job.
Ale i ja som naozaj rýchlo vyšla z omylu. Práca stylistu je fakt mega náročna, a naozaj seriózna. Nie je to ani trochu žiadne flákanie sa, prechádzanie sa po obchodoch, obchodných centrách s cieľom zrelaxovať sa a kúpiť si niečo na seba, za odmenu, pre radosť, tak ako to väčšinou poznáme. Preto sa mierne rozpíšem o jobe stylistu :

Je to chodenie po obchodoch s jasným zadaním či misiou a to väčšinou vybrať niekoľko outfitov do danej témy, alebo konceptu. Zvyčajne šesť.
Je to hľadanie toho, čo si stylista vytvorí vo svojej hlave, alebo napĺňanie jeho predstáv, ktoré si najprv pretaví do tzv. moodboardu, aby sa mal ako - tak o čo oprieť, a prediskutovať to s ostatnými zúčastnenými. Fotografom a make up artistom.
Je to nekonečné rozmýšľanie, ako daný kúsok nakombinovať, s čím by dobre pasoval, vynikol, vyzeral štýlovo, moderne a súčasne aj výrazne, hlavne na fotografii, videu, reklame atď.
Je to navštevovanie dizajnérov, a obzeranie sa vo všetkých možných obchodoch, vyberanie kúskov, a následne skladanie a vytváranie nekonečných kreácií a kombinácií.
Je to maximálne zapojenie mozgových závitov a u mňa stopercentné sústredenie sa.
Je to pocit radosti, keď to zrazu klikne a z jednotlivých kúskov sa začne črtat celok, styling.
Občas je to však zúfalé tápanie a blúdenie, hlavne vtedy, keď neviete nájsť, čo chcete, alebo to na našom trhu ešte niet.
Je to aj o komunikácii so spolupracovníkmi alebo s ľuďmi v daných prevádzkach, kto ste, čo ste (pokiaľ ešte nie ste známy stylista), a taktiež je to čakanie, kým veci zapíšu alebo naskenujú na pokladni, aby ste si to mohli vziať. Je to neľahké vláčenie najväčších tašiek (preplnených), aké môžu existovať. (IKEA taška je veľkým pomocníkom).
Je to fakt únavné premiestňovanie sa s tonou vecí, buď domov, potom na miesto fotenia alebo do ateliéru, vybalovanie, kombinovanie, skúšanie.
Je to dávanie dole visačiek rôznych typov, snaha zakamuflovať ich, ak chcete uľahčiť prácu fotografovi.
Je to o strese, nakoľko treba dávat pozor na šaty a topánky, aby sa nepoškodili, nezašpinili, neprepotili, no žiaľ, tomu sa nedá vyhnúť.
Je to o obliekaní živých bytostí, dotýkaní sa tiel modeliek, nastylovaní, podľa toho, ako ste si to pripravili.
Je to o tom byť stále v strehu, o naprávaní, aby bolo všetko namieste, aby niečo netrčalo, neodstávalo.
Je to o napätí, aký bude výsledok, a ako budú fotky nakoniec vyzerať, či sa budú páčiť, alebo nie.
V konečných fázach, je to ukladanie a triedenie vecí, s otázkou, kde, kedy sa má čo vrátiť a či oblečko ostalo v poriadku.
Je to o bordeli v byte, a o prekračovaní tašiek, ktorých sa už fakt chcete zbaviť.
Je to spísanie celého looku, teda jednotlivých kúskov, ktoré má daná modelka na sebe, aká je to značka a aj s cenami.
Je to opätovné vkročenie do rovnakých obchodov, kde vás čaká podobný proces ako na začiatku, len s tym rozdielom, že veci ubúdajú...

Toľko môj stručný úvod do práce stylistu. Napriek úskaliam, je to veľmi zaujímavý job, kreatívny a celkovo táto módna sféra mi pomáha vybalansovať môj IBMácky excelovský pracovný život. V neposlednom rade ešte spomeniem, že výsledok je hmotný, je o Vás, kde je badateľný Váš vklad a rukopis. Také vlastné minidielko. A to je na tom to naj. :)

Je viac ako pravdepodobné, že toto je môj posledný blog v tomto roku a preto chcem poďakovať Vám všetkým, že si ma prečitate :). Takisto Vám prajem Šťastný Nový Rok, a želám Vám, aby sa Vám splnilo, to čo si prajete, lebo ja verím, že nič nie je nemožné.:)

 

Petra

 

* fotky boli použité do zimného čísla magazínu Wau

Fotograf : Miqo Cash Photography

Modelka : Simonetta Hladká

MUAH : Boris Bordács

Styling : by me

 71a9047 hotovo
 71a9476 hotovo
 71a9202 hotovo
 71a9556 hotovo
 71a9340 1 hotovo
A
Photo: Miqo Cash Photography

    Miesto pre Vaše komentáre